Pred 125 rokmi sa narodil Štefan Krčméry

Pred 125 rokmi sa narodil Štefan Krčméry

Pred 125 rokmi sa narodil Štefan Krčméry

19. 9. 2018

Štefan Krčméry 

26.12.1892 Mošovce - 17.2.1955 v Pezinok

Narodil sa v Mošovciach Básnik, prozaik, literárny kritik, historik, teoretik, estetik, prekladateľ, organizátor literárneho, kultúrneho a osvetového života. Patrí medzi základné osobnosti slovenskej literatúry 20. storočia. Narodil sa v evanjelického farára, syna štúrovca – A. H. Krčméryho. Po absolvovaní ľudovej školy v Jasenovej (1899 –1903) študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1903-07) a na ev. lýceu v Bratislave(1907 – 11). V Bratislave vyštudoval aj teológiu(1911 – 15). Ako kaplán pôsobil v Krajnom (1915 – 16) a v Bratislave, 1918 kňazské povolanie opustil a stal sa redaktorom Národných novín v Martine a od 1919 aj tajomníkom obnovenej Matice slovenskej.

V rokoch 1920 – 21 bol s manželkou na ročnom študijnom pobyte v Paríži. Navštívil aj Provensálsko, kde našiel blízkosť so slovenskými jazykovo-kultúrnymi úsiliami. Po návrate vyvíjal veľkú aktivitu ako tajomník Matice slovenskej, redigoval obnovené Slovenské pohľady (1922 – 32) s programom ,,kontinuity medzi včerajším a zajtrajším dňom" , Knižnicu Slovenských pohľadov a začas aj časopisy Slovenský ochotník, Naše divadlo, Včelka a i. V roku 1930 bol na trojmesačnom študijnom pobyte na Filozofickej fakulte UK v Prahe, obhájil tu dizertačnú prácu Príspevok k dejinám básnickej školy Štúrovej, stal sa doktorom filozofie.

V jeseni 1931 sa uňho zjavili duševné problémy, ktoré v nasledujúcom roku prerástli do psychickej choroby. Koncom roku 1932 prestal redigovať Slovenské pohľady a 1933 sa definitívne vzdal miesta tajomníka Matice slovenskej. V literárnej práci však neustal. Žil na rozličných miestach, od 1949 až do smrti sa trvalo liečil v Pezinku. Spočiatku písal básne po maďarsky, od 1911 však aj po slovensky, nakoniec slovenské verše prevládli. V časopisoch začal publikovať od 1913. Debutoval zbierkou vlasteneckej lyriky Keď sa sloboda rodila (1920), v ktorej zhrnul básne z rokov 1917 – 19, bezprostredne reagujúce na prevratné udalosti v dejinách slovenského národa. Národné oslobodenie chápe ako prekonanie otroctva a kladie si otázku, či dlhou porobou poznačený národ môže ,,pochopiť, uvítať veliké časy". 

Odrádza od pomsty. Knihu charakterizujú rétorické postupy, čo súvisí s určením väčšiny básní na verejnú recitáciu. Výrazovo je v znamení oživenia hviezdoslavovského parnasizmu a slovenského romantizmu, resp. ľudovej poézie. Eufonickosť, široký daktylský verš niektorých básní a daktoré symboly však Krčméryho spájajú s úsiliami Slovenskej moderny. Druhá, hodnotovo najvýraznejšia K. zbierka Herbárium (1929) je výberom z jeho lyriky približne z obdobia 1911 –  21. Znamená posun od objektívnej tematiky k subjektívnej, od kolektívneho lyrického subjektu k individuálnemu. Orientuje sa na vyjadrenie rozporného duševného rozpoloženia subjektu, rovnako ako poetiku a je pokračovaním úsilí Slovenskej moderny, súčasne však súvisí s romantikou poézie. Problémový okruh vyznačuje nevysvetliteľný smútok, zlý psychicky stav jednotlivca a jeho premáhanie. Obrazná výstavba stojí na protikladných symboloch tmy a svetla. Medzi konkretizáciami symbolu tmy má významné miesto symbolický uzavretý priestor tmavých hôr, pričom Krčméry tematizuje pocit akéhosi neodvratného, bezvýchodiskového osudového smerovania subjektu. Riešenie základnej polarity je zviazané s obnovou náboženskej viery. V zbierke Piesne a balady (1930) nachádzame pozoruhodnú imaginatívne a rytmicky uvoľnenú ľúbostnú lyriku. V jasenovskom kostolíku i pôsobivé básne baladického a epického rázu s historickým námetom. 

K vrcholom jeho tvorby patrí skladba Slovo čisté (1932), v ktorej sa básnik vykúpil z krízového vzťahu k žene a k okoliu. Zbierka Pozdrav odmlčaného básnika (1944) napriek cenným jednotlivostiam je priveľmi rozbiehavá a menej koncentrovaná. Próza Oslobodenie (1932), uverejnená pod pseudonymom Ján Jesom. Biografická próza Zimná legenda (1957, vznikla 1933) vyšli pod názvom Ty a Ja s podtitulom Libesbrífy (1972). Obraz Krčméryho prozaickej tvorby poskytuje výber Román bez konca (1977).Cenné sú jeho knihy koncipované s popularizačným zámerom Prehľad dejín slovenskej literatúry a vzdelanosti (1920) a Ľudia a knihy (1928), publikácia Zo slovenskej hymnológie (1936) a iné. Impozantný je jeho pokus o syntetické spracovanie Dejín slovenskej literatúry, ktorý v podstate zavŕšil 1933. Dielo však vychádzalo iba po častiach. Ako vplyvný exponovaný kritik v 20. rokoch, keď redigoval Slovenské pohľady, zdôrazňoval spojitosť s domácou literárnou tradíciou. 

Zdroje: Dejiny slovenskej literatúry (Bratislava, 1984), Encyklopédia slovenských spisovateľov I a II ( Bratislava, 1984) a Slovenský biografický slovník (Martin, 1986 - 1994).