Duma bratislavská

Duma bratislavská

6. 11. 2022 Pálffyho palác, Zámocká ulica Bratislava

Duma ba poster2Program k 200. výročiu narodenia búrliváka Janka Kráľa s podporou mesta Liptovský Mikuláš

  • Nedeľa, 6. november 2022, 16.00 hod.
  • Pálffyho palác, Zámocká ulica Bratislava 

Vstup voľný, dobrovoľný príspevok vítaný

Banerová výstava Zakliata duša Janka Kráľa (Michael Beyer – grafika, Katarína Verešová – text)

Program: 

Privítanie: Ján Juráš

Pozdrav z Liptovského Mikuláša: Ján Blcháč – primátor
Katarína Verešová: Janko Kráľ a vznik literárno-historického Múzea Janka Kráľa – historický exkurz

Peter Vítek: Rod Kráľovcov z Liptovského Mikuláša – genealogický exkurz

Duma bratislavská 

Účinkujú:

Daniela Kodajová a jubilanti
Božidara Turzonovová (80), Štefan Bučko (65)
Danubius Octet Singers, dirigent Daniel Simandl (10 v roku 2023)

Réžia: Ján Juráš (75)

1. Romantický básnik v revolúcii a v neromantike života
2. Mikuláš Schneider – Trnavský/Martin Rázus: Hoj, zem drahá 
3. Jarná pieseň 
4. Štefan Fajnor/Jozef Miloslav Hurban: Hor‘ sa junač! (Pochod Požunských Slovákov)
5. Zakliata panna vo Váhu a Divný Janko 
6. Juraj Tranovský – Cithara Sanctorum: Veríme v Boha jednoho, Príjdiž Duchu svatý 
7. Orol vták 
8. Mikuláš Schneider-Trnavský/Vladimír Wagner: Hľa, zlietol orol
9. Duma bratislavská 
10. Eugen Suchoň/Peter Bella-Horal: Aká si mi krásna

Daniela Kodajová – 1
Božidara Turzonovová – 3, 7
Štefan Bučko – 5, 9
Danubius Octet Singers, dir. Daniel Simandl – 2, 4, 6, 8, 10

PhDr. Daniela Kodajová, PhD. 

KodajovaPhDr. Daniela Kodajová, PhD. – odborná pracovníčka Historického ústavu SAV v.v.i. v Oddelení dejín 19. storočia. Zaoberá sa problematikou nacionalizmu, skúma fenomén národných osláv a ženského hnutia. Je autorkou početných vedeckých štúdií, kapitol v kolektívnych monografiách, spoluautorkou a zostavovateľkou kolektívnych monografií Východná dilema strednej Európy (spolu s T. Ivantyšynovou, 2009), Ľudovít Štúr na hranici dvoch vekov. Život, dielo, doba verzus historická pamäť (spolu s P. Machom, 2015), Jozef Miloslav Hurban – osobnosť v spoločnosti a reflexii (spolu s P. Machom, 2017), Živena. 150 rokov spolku slovenských žien (2019), Sláva šľachetným III., IV, VI, VII. Je členkou celoštátnej komisie pre Dejepisnú olympiádu a spoluautorkou gymnaziálnej učebnice dejepisu. 


Božidara Turzonovová

Daca foto

Prof. Mgr.art. Božidara Turzonovová, PhD. (* 28. máj 1942, Sofia) je slovenská herečka, dcéra srbskej matky a macedónskeho otca. 

Od detstva navštevovala dramatický krúžok, pôsobila v detskej rozhlasovej družine a venovala sa hre na klavíri. Navštevovala strednú školu v Starom Meste známu ako GAMČA. Študovala na VŠMU v Bratislave, ktorú úspešne absolvovala v roku 1963. Už počas štúdia dostala prvú filmovú príležitosť vo filme Most na tú stranu, kde si zahrala so svojím manželom, hercom Jozefom Adamovičom. Po absolutóriu sa stala členkou SND, kde pôsobí dodnes. Hrala v beznádejne vypredanom Na skle maľované, v Tajovského Ženskom zákone, v Albeeho Krehkej rovnováhe či Barčovom Mastnom hrnci.

Okrem toho pracuje v rozhlase a dabingu, učí herectvo a je predsedníčkou festivalového výboru Art Filmu, je čestnou riaditeľkou medzinárodného filmového festivalu Cinematik Piešťany. V súčasnosti hosťuje v Divadle GUNAGU a v Štúdiu L+S. Od roku 1984 vyučovala na bratislavskej VŠMU a od roku 1999 pôsobila ako dekanka na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V rokoch 2004 – 2014 prednášala na Univerzite sv. Cyrila a Metoda, v r. 2014 obhájila titul PhD. Má dve dcéry.

Je herečkou širokého výrazového rozsahu, množstva divadelných i filmových postáv. Čoskoro si ju všimli aj českí filmári ako Jiří Krejčík, Otakar Vávra a Petr Weigl. Do povedomia filmových divákov sa zapísala najmä ako predstaviteľka Ori-Any v sci-fi filme Akce Bororo a opernej divy Emy Destinnovej v Krejčíkovom filme Božská Ema.

Ocenenia:

1979 – titul zaslúžilá umelkyňa
1984 – Cena za najlepší herecký výkon (XXII. Českých a slovenských filmov Banská Bystrica)
1997 – laureátka Krištáľového krídla v oblasti divadlo a audiovizuálne umenie
1997 – Český lev – nominácia za najlepší ženský herecký výkon vo vedľajšej role za film Orbis Pictus
2007 – cena Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu
2008 – štátne vyznamenanie Pribinov kríž II. triedy prezidenta Ivana Gašparoviča
2009 – Cena Jozefa Kronera za celoživotnú tvorbu
2012 – Cena Pavla Straussa Univerzita Konštantína v Nitre
2012 – DOSKY za najlepší ženský herecký výkon sezóny v inscenácii Pohania
2017 – OTO – Sieň slávy
2018 – Cena Krištáľová ruža Festivalu poézie Poděbrady
2022 – Laureátka ocenenia Igric 2022 za celoživotný prínos slovenskej kinematografii. 
2022 – Štátna cena Jozefa Miloslava Hurbana

Filmografia

Výber

1961: Most na tú stranu (ako Eva)
1964: Senzi mama (ako Zdena Tvrdoňová)
1971: Hry lásky šálivé (ako Sandra)
1972: Akce Bororo (ako Ori-Ana – Zuzana)
1974: Adam Šangala (TV seriál)
1975: Vivat, Beňovský! (TV seriál)
1976: Bouřlivé víno (ako Kateřina)
1976: Desať percent nádeje (ako Milka Rajterová)
1977: Bludička (ako Katarína)
1977: Penelopa (ako Eva Kamenická)
1977: Příběh lásky a cti (ako Karolina Světlá)
1977: Rusalka (ako cudzia kňažná)
1979: Božská Ema (ako Ema Destinnová, titulná rola)
1979: Chlapi přece nepláčou (ako mama)
1980: Odveta (ako Kučerová)
1981: Zralé víno (ako Kateřina Janáková)
1983: Anděl s ďáblem v těle (ako Madame)
1984: Noc smaragdového měsíce (ako Marie)
1985: Kamenný chodníček (ako Verona, mlynárka)
1985: Sachsens Glanz und Preußens Gloria (ako Henriette Amalie von Reuß)
1986: Mladé víno (ako Kateřina Janáková)
1987: Víkend za milión (ako Magda Veselá)
1988: Anděl svádí ďábla (ako Madame)
1990: Marta a ja (ako sestra Róza)
1991: Tajomstvo alchymistu Storitza (ako Rodericová)
1996: Suzanne (ako Denyho matka)
1997: Orbis Pictus (ako Marta)
1999: Praha očima…: „Obrázky z výletu“ (ako matka)
1999: Zborovňa (TV seriál) (ako Matulová, učiteľka slovenčiny)
2000: Pramen života – Der Lebensborn (ako Grétkina matka)
2003: Zostane to medzi nami (ako Danicina matka)
2007: Vratné lahve (ako Kvardová)
2007 – 2008: Ordinácia v ružovej záhrade (TV seriál) (ako Kveta Pokorná)
2008 – 2015: Panelák (TV seriál) (ako Jana Nitschneiderová)
2016 – 2019: Dovidenia, stará mama (TV seriál) (ako Paulína Gülemiházyi)
2018: Oteckovia (TV seriál) (ako Frau Judite König, odborníčka na etiketu a slušné správanie)
2022: Hranica (TV seriál)

Dabing:

1970 Eden a potom (Marie-Eva)
1976 Krátky život (Šarotka)
1987 Cikánka Aza
1982 Kočka (Anna)

Literatúra  

FUCHS, Aleš. Důvěrnosti Božidary Turzonovové. Praha : Faun, 2000. 147 s. ISBN 80-86275-08-6
1989 Právo na minulosť (Věra)


Štefan Bučko

Stevo portret2021Štefan Bučko sa narodil 2. 7. 1957 v Bratislave. Po absolvovaní Divadelnej fakulty VŠMU v r. 1981 dostal angažmán do Činohry SND, kde pôsobí dodnes. V rokoch 2008 – 2010 stál na čele súboru. Na VŠMU pôsobí ako docent v odbore Teória javiskovej reči a Umelecký prednes. Je víťaz česko-slovenskej súťaže v umeleckom prednese v Poděbradoch v r. 1981 a druhé miesto si odniesol v tom istom roku z medzinárodnej súťaže v Petrohrade (vo vtedajšom Leningrade). V rôznych recitáloch pochodil skoro celé Slovensko, no predstavil sa i v Česku, Poľsku, v Mníchove, v Ríme, v Londýne, ale aj v Montreale s Adrienou Bartošovou a jej kapelou na Mesiaci slovenskej kultúry v r. 2003.

V r. 2013 premiéroval so Slovenským filharmonickým zborom a Symfonickým orchestrom SF v alternácii so Štátnym komorným orchestrom Žilina oratórium  Egona Kráka podľa eposu J. Hollého Cirillo-metodiada a séria ôsmich koncertov vyvrcholila pred 800 členným auditóriom v Eglise de la Madeleine v Paríži. S priaznivým ohlasom sa stretla aj premiéra melodrámy Mareka Piačeka Apolloopera pre recitátora, zbor a trombón v bratislavskej Redute a na festivale Opera Nova 2018 v Prahe na scéne Národného divadla. V roku 2015 mala premiéru melodráma Pútnici opäť z pera E. Kráka pre Slovenský filharmonický zbor, Symfonický orchester SF v alternácii s ŠKO Žilina a dvoch recitátorov na básne štúrovských básnikov.

Okrem domácich siení bola žičlivo prijatá 900 členným auditóriom v Paríži v Sále Unesco a takisto i v berlínskom Rotes Rathaus. V roku 2016 dokončil nahrávanie jedného z kľúčových diel svetovej literatúry Danteho  Božskú komédiu pre Slovenský rozhlas. V r. 2019 opäť na pódiu Slovenskej filharmónie s medzinárodne uznávanou organistkou Zuzanou Ferjenčíkovou prezentovali dielo Chemin de la croix na texty Paula Claudela a hudby Marcela Dupré. V r. 2021 na BHS s ŠKO Žilina bola uvedená skladba  Hviezd nežný svit pre bas, recitátora, violončelo a orchester na poéziu P. O. Hviezdoslava, ktorou vyvrcholil triptych E. Kráka venovaný kľúčovým slovenským básnikom 19. storočia.

V r. 2008 Rada KBS pre vzdelanie, vedu a kultúru udelila Štefanovi Bučkovi Cenu Fra Angelica a v r. 2013 prijal v Poděbradoch najvyššie česko-slovenské ocenenie Krištáľová ruža za celoživotné majstrovské interpretovanie a šírenie poézie. V r. 2015 dostal cenu Literárneho fondu za postavu Adama v rapsodickej dráme Karola Wojtylu Lúče otcovstva.

V oblasti písania poézie je debutantom. V r. 2011 mu vo vydavateľstve Petrus vyšla útla básnická zbierka Tušené ostáva v tieni, ktorá sa vyznačuje zovretosťou tvaru, pevnou formou, výrazovou úspornosťou, no najmä dôrazom na etický rozmer bytia vychádzajúceho priamo z autorovej životnej skúsenosti. Súčasťou knižky je CD s prednesom samotného autora a s hudbou Adrieny Bartošovej. Prijatie diela odbornou i laickou verejnosťou vyústilo do reedície v r. 2013. V r. 2020 obhájil dizertačnú prácu Umelecký prednes ako proces sebaidentifikácie s básnickým textom, v ktorej zúročil svoje celoživotné poznatky o tomto umeleckom fenoméne stojacom na počiatku ľudských dejín. 

Vo svojom stabilnom repertoári ponúka diela J. Kráľa, A Sládkoviča, P. O. Hviezdoslava, M. Rúfusa, J. Smreka, Š. Sandtnera, V. Turčányho, ale i Danteho, W. Shakespearea a svoju tvorbu.


DANUBIUS OCTET SINGERS

Profilfoto DOS 2022 hodiny farbaMužské spevácke okteto DANUBIUS OCTET SINGERS združuje osem profesionálnych spevákov – členov popredných zborových telies v Bratislave a vo Viedni. Teleso vzniklo v roku 2013 na základe iniciatívy slovenského člena zboru Viedenskej štátnej opery Jaroslava Pehala a mladého dirigenta a zbormajstra Daniela Simandla.  Teleso sa špecializuje najmä na interpretáciu slovenskej a českej „a cappella“ mužskej zborovej tvorby Leoša Janáčka, Bedřicha Smetanu, Eugena Suchoňa, Mikuláša Schneidra-Trnavského, Jána Levoslava Bellu a iných skladateľov. Špecialitou telesa je oživovanie archívnych notových materiálov, verejná prezentácia a nahrávanie zabudnutých skladieb, súvisiacich s rôznymi historickými epochami a pôsobením významných osobností slovenskej i českej kultúry a histórie. Teleso za 9 rokov svojej činnosti vydalo 2 CD a 1 DVD nahrávku a hosťovalo na viacerých významných národných a medzinárodných hudobných festivaloch na Slovensku, v Českej republike, v Maďarsku, či v Nemecku, vo Francúzsku a i. Spomeňme účinkovanie na prominentom Národnom hudobnom festivale Smetanova Litomyšl v Českej republike (2018), či na jarnom festivale Konvergencie v Bratislave (2017). V literárno-hudobných kompozíciách teleso pravidelne spolupracuje s významnými osobnosťami staršej slovenskej hereckej generácie ako napr. s Božidarou Turzonovovou, Idou Rapaičovou, či s Jozefom Šimonovičom, ako aj s mladým slovenským hercom Jurajom Hrčkom. Z operných sólistov, ktorí vystúpili ako hostia v programoch Danubius Octet Singers spomeňme Petra Mikuláša alebo Martina Babjaka.

Daniel Simandl (nar. 1985 v Bratislave) je zbormajstrom a zakladateľom mužského speváckeho okteta Danubius Octet Singers. Odbor orchestrálne dirigovanie študoval na Vysokej škole múzických umení v Bratislave v triede Ondreja Lenárda a Petra Feranca, v roku 2017 absolvoval majstrovské interpretačné kurzy u nemeckého dirigenta Bruna Weila na Univerzite Mozarteum v rakúskom Salzburgu. Ako dirigent spolupracoval s Orchestrom Slovenského rozhlasu, so Štátnym komorným orchestrom v Žiline, s Capellou Istropolitanou, so súborom starej hudby Il Cuore Barocco, s Komornou operou Bratislava, či pohostinsky s Operou Slovenského národného divadla, pôsobil aj ako asistent šéfdirigenta opery Národného divadla v Prahe a asistent zbormajstra v Českom filharmonickom zbore Brno. V roku 2018 dirigoval v Bratislave významný umelecký projekt: Serge Gainsbourg: „Le Symfonique“, v ktorom spievala známa britská speváčka a herečka Jane Birkin. V súčasnosti pôsobí ako zbormajster a asistent dirigenta v Štátnej opere a ako dirigent operného štúdia na Akadémii umení v Banskej Bystrici. V spolupráci s viedenským oktetom WienTet Singers nahral v r. 2022 nemeckú mužskú zborovú tvorbu slovenského skladateľa Jána Móryho „Zipser Lieder“ – Spišské piesne a Bratislavské motetá Ernsta von Dohnányiho.


Duma ba poster2