Člen strany má vždy súhlasné zmýšľanie s Vodcom národa, teda vedením národa. Má dôveru, a to neobmedzenú, v človeka, ktorého národ poveril vedením. Preto súhlasí so všetkými jeho rozhodnutiami, lebo je presvedčený, že tieto rozhodnutia stali sa v záujme národa. I keď ide o veci, a práve keď ide o veci, ktoré nechápe a chápať nemôže, lebo vedenie národa nemôže vždy so všetkým na bubon, koná v duchu úprav, ktoré vydal Vodca v tej alebo onej veci. Teda člen strany nekritizuje, ale verne poslúcha... Člen strany preto vysvetľuje a schvaľuje nariadenia o hospodárení, kroky na poli politickom a diplomatickom a disciplinovane sa podriaďuje všetkým úpravám, nech sú akéhokoľvek druhu a nech má svoje osobné presvedčenie akékoľvek, ktoré vydávajú vedúci štátu v záujme jeho trvania a uplatnenia.

Egoizmus je vo veľkej politike viacej než ctnosťou: je to cnosť ctností. Len málo vzdelaných ľudí sa odváži povedať: usilujem sa len o vlastný prospech. A len málo politikov si trúfne povedať: usilujem sa len o prospech vlastnej strany. Ale všetci štátnici sebavedome vyhlasujú: usilujem sa len a len o prospech svojho národa.

S cudzími pojmami (myšlienkami) máme prijímať slová, ktoré sú majetkom všetkých vzdelaných národov, takže sú s vecou akoby zrastené. Máme sa cudzoty chrániť tam, kde náš krásny jazyk vec výborne vyjadruje.

Kto nevie siať pšenicu, ako môže siať jačmeň?
Kto sa nehodí za tesára, bude robiť vretená,
kto sa nehodi za staviteľa, bude nosiť hlinu...

Keď bude obnovená sloboda, hovorili sme si vtedy, jej žiara osvieti všetky cesty do budúcnosti. Predstavovali sme si "utopickú" slobodnú, spravodlivú krajinu, kde žijú slušní a kultúrni občania, čo nekradnú a neklamú, čo sa zhovárajú veselo a družne a slobodne, lebo majú čisté svedomie. Nemusia byť prepychovo bohatí, ale sa smejú a čítajú knihy a chodia do divadla. Lenže sa ukázalo, že túto utópiu nikto nechce.

Nemám právo vyznávat Boha, pokud nevezmu vážně bolest svých bližních. Víra, ktorá by chtěla zavírat oči před utrpením lidí, je jen iluze.

Jedným z najkrajších výdobytkov kultúry je skutočnosť, že sa nikto nepýta, odkiaľ myšlienka pochádza, odkiaľ pochádza jej zárodok.... Jedným z najkrajších výdobytkov kultúry je vzájomnosť, schopnosť načúvať pravdivej, plodnej myšlienke, nech už pochádza odkiaľkoľvek.

Protož, věrný křesťane, hledaj pravdy, slyš pravdu, uč sě pravdě, miluj pravdu, prav pravdu, drž pravdu, braň pravdy až do smrti: nebť pravda tě vysvobodí od hřiecha, od ďábla, od smrti dušě a konečně od smrti věčné, jenž jest odlúčenie věčné od milosti Božie...

Stranickost politická je zhoubou národa, obce i rodin - staví-li se nade vše.