Miscelanea

Miscelanea

Príživnícka učenosť a príživnícka kultúra, ktorá sa živí iba z cudzieho života a netvorí z vnútornej sily nič duchovného, znamená smrť národa a vedy. (Ján Kollár)
...avšak nič nie je menej kresťanské ako tá ukrutná neznalosť umení, na ktorých sa zakladá ozajstná kultúra. (Leonard Stöckel, cca 1555)
Egoizmus je vo veľkej politike viacej než ctnosťou: je to cnosť ctností. Len málo vzdelaných ľudí sa odváži povedať: usilujem sa len o vlastný prospech. A len málo politikov si trúfne povedať: usilujem sa len o prospech vlastnej strany. Ale všetci štátnici sebavedome vyhlasujú: usilujem sa len a len o prospech svojho národa. (BjØrnstjerne BjØrnson, 1895)
Jedným z najkrajších výdobytkov kultúry je skutočnosť, že sa nikto nepýta, odkiaľ myšlienka pochádza, odkiaľ pochádza jej zárodok.... Jedným z najkrajších výdobytkov kultúry je vzájomnosť, schopnosť načúvať pravdivej, plodnej myšlienke, nech už pochádza odkiaľkoľvek. (BjØrnstjerne BjØrnson, 1906)
Stranickost politická je zhoubou národa, obce i rodin - staví-li se nade vše. (Leoš Janáček, 1922)
Protož, věrný křesťane, hledaj pravdy, slyš pravdu, uč sě pravdě, miluj pravdu, prav pravdu, drž pravdu, braň pravdy až do smrti: nebť pravda tě vysvobodí od hřiecha, od ďábla, od smrti dušě a konečně od smrti věčné, jenž jest odlúčenie věčné od milosti Božie... (Jan Hus 1412)
Regnum unius linguae unisque moris imbecille et fragile est. Krajina, kde vládne iba jeden jazyk a jeden zvyk, je slabá a krehká. (Uhorský kráľ Štefan I., 979? - 1038)
Keď bude obnovená sloboda, hovorili sme si vtedy, jej žiara osvieti všetky cesty do budúcnosti. Predstavovali sme si "utopickú" slobodnú, spravodlivú krajinu, kde žijú slušní a kultúrni občania, čo nekradnú a neklamú, čo sa zhovárajú veselo a družne a slobodne, lebo majú čisté svedomie. Nemusia byť prepychovo bohatí, ale sa smejú a čítajú knihy a chodia do divadla. Lenže sa ukázalo, že túto utópiu nikto nechce. (Ivan Kadlečík, november 2009)
Kriváň Pazúrik praobyvateľa týchto končín v občasnej blýskavici, zobák dravého vtáka s obrovskými krídlami, pradávne božstvo, žrec, ctihodný muž vo vznešenom rúchu, sloviensky vládca, apoštol, Ľudovít Štúr, Janko Kráľ, Samo Bohdan Hroboň... Keď idem autom okolo, znezrady sa celkom blízko v ohromujúcej ozrutnosti vynorí a nalieha. Čo odo mňa chceš? O chvíľu znova. A urputnejšie. Nedá mi pokoj ako v noci v okne spln. Temne mlčiaci na mňa tlačí aj v tieni oblaku, nástojčivý, neodbytný. Necúvne ani o krok. Zastanem a pozerám mu priamo do tváre. Čo sa deje? V každom príapde je so mnou nespokojný. Jedno je jasné: musím hľadať spôsob, ako ho uzmieriť. Júl 2012
Člen strany má vždy súhlasné zmýšľanie s Vodcom národa, teda vedením národa. Má dôveru, a to neobmedzenú, v človeka, ktorého národ poveril vedením. Preto súhlasí so všetkými jeho rozhodnutiami, lebo je presvedčený, že tieto rozhodnutia stali sa v záujme národa. I keď ide o veci, a práve keď ide o veci, ktoré nechápe a chápať nemôže, lebo vedenie národa nemôže vždy so všetkým na bubon, koná v duchu úprav, ktoré vydal Vodca v tej alebo onej veci. Teda člen strany nekritizuje, ale verne poslúcha... Člen strany preto vysvetľuje a schvaľuje nariadenia o hospodárení, kroky na poli politickom a diplomatickom a disciplinovane sa podriaďuje všetkým úpravám, nech sú akéhokoľvek druhu a nech má svoje osobné presvedčenie akékoľvek, ktoré vydávajú vedúci štátu v záujme jeho trvania a uplatnenia. (dr. Štefan Polakovič, 1941)
Jednou z najvážnejších príčin toho, že sa na Slovensku stretáme s toľkými hnusnými prípadmi bezcharakternosti, je, že nieto dostatočne vyvinutého kultúrneho povedomia.... Žiaľno je, že na Slovensku sa nachodia ľudia, o ktorých môžem smelo povedať, že ich duševným športom je deštrukcia. (ThDr., PhDr. Ján Lajčiak, 1910)
S cudzími pojmami (myšlienkami) máme prijímať slová, ktoré sú majetkom všetkých vzdelaných národov, takže sú s vecou akoby zrastené. Máme sa cudzoty chrániť tam, kde náš krásny jazyk vec výborne vyjadruje. (Ľudovít Štúr, Tatranka 1842)
Kto nevie siať pšenicu, ako môže siať jačmeň? Kto sa nehodí za tesára, bude robiť vretená, kto sa nehodi za staviteľa, bude nosiť hlinu... (Sumerské príslovie, asi 2700 rokov pre Kristom)
Nemám právo vyznávat Boha, pokud nevezmu vážně bolest svých bližních. Víra, ktorá by chtěla zavírat oči před utrpením lidí, je jen iluze. (Tomáš Halík 2008)
Ubehlo už desať rokov (Ivan Hrušovský) Ubehlo už desať rokov, ako sme sa v bratislavskom krematóriu rozlúčili s významným muzikológom a hudobným skladateľom Prof. Ph. Dr. Ivanom Hrušovským CSc. Bol vážne chorý, ale nepočítali sme, a ani on sám, že tak razom a rýchle zomrie. Ešte stále bol plný elánu a mal pred sebou viac tvorivých plánov... Prečítajte viac
Stráž na Sione, 27(6), 1-2 ( 1919) Kázeň, ktorú povedal na pohrebe Dr. Milana R. Štefánika 11. mája 1919 v Brezovej pod Bradlom Michal Bodický, krajňanský ev. farár. Ó Bože dúfajúcich, poteš srdcia kajúcich, ich zármutok a žalosť premeň v spásonosnú radosť Amen. Tak sa zdá, akoby bolo súdené všetkým priateľom a vodcom národov, že nepoznajú ovocie stromov, ktoré oni pre svoj národ sadili, štepili, pestovali. Prečítajte viac
Pri pohľade z Kriváňa (Martin Rázus) Srdce ti uchváti tichý smev krás, ktoré z tých dolín vhor na teba hľadia z dedín a mestečiek – z dumavých hôr, z odblesku vôd, čo sa po nivách hadia, Chcel bys´ si zavýskať, že kraj ten – tvoj, vrelo zaň ďakujúc nebu i zemi, Ale hlas zlyhá – keď zovre ti hruď, že je tak nemý – oh, prečo je nemý? Prečo tu ako bys´ nad hrobom stál? Prečo tie krásy, jak na rakvi kvieťa? Prečo sem nedoznie radosti zvon – Iba smev – tichý smev – pozdravuje ťa? Počuj! Vieš odkiaľ som – ver mi, ó ver , tento kraj Štedrota pre pastorčiatka určila – a má krás, má sŕdc a hláv, iba mu proroka nedala matka...! Nemá kto dostaviť bielučký chrám, nemá kto zapáliť veriacich obeť, ale až povstane premocný muž a ľud svoj povedie na veľkú spoveď – vtedy žalm života! – zhlaholia zvony – a ty z tej mohutnej haleluje vycítiš, že to nik nemá – nik, čo – my!!